Cestné maratónky na terénne ultrabehy?

Toto prosím berte len ako osobné skúsenosti, dojmy a názory, nie ako PR alebo reklamu na značku. A už vôbec nie ako test - ten má byť predsa exaktný a porovnateľný. Predstavenie, recenzia, to znie lepšie. Ale dobre, nebudeme sa naťahovať o slovíčka. 

Väčšina "ultras" v debatách pretriasa, v čom behá. Logicky, veď pri dlhodobom „pobyte“ ultranohy v ťažko skúšanej ultratopánke sa často stane, že jej po poriadnej dávke ultrakilometrov (ale zásadne ešte straaaašne ďaleko od cieľa) začne vadiť aj to, na čom by sa inak zasmiala. Keby vedela. Takže na množiace sa otázky typu „Aké boty?“ je odpoveď jednoduchá: tie najdrahšie!!! Aspoň podľa istého "odborného" bežeckého štvrťročníka na kriedovom papieri formátu A4 (jar 2016 tuším). Argument je tam napísaný tiež úplne jasný: keď si spomenieš, čo si za ne dal, skôr premôžeš lenivosť a donútiš sa vybehnúť. Hehehe...

Teraz sú IN také tie nízkoprofilové,  vysokofarebné, ale najmä vysokorozpočtové. Zaujímavé je ale to, že veľa ľudí nadáva, ako nič nevydržia. Hmmm, v mojich za polovičnú cenu behám už piaty rok (také čierne) a v novších, pôvodne bielych, tretí. V tých z prvého ročníka Stíhačky (2010) som ešte minulé leto chodil do roboty:

Po tuningu (podšitie trhajúcich sa sieťok vpredu - nejakou koženkou, z vnútra) začali byť tie čierne síce trochu tesné, ale napríklad na takej 55-kilometrovej tatranskej žule je väčšia stabilita nohy v nich takmer neoceniteľná. Na stovku už predsa len ocením viac miesta pre prsty. Najmä ku koncu samozrejme :-) Tak som musel kúpiť tie biele:

Jasné, že aj tie podľahli tŕňom a musel som ich obšívať (BLACKCWERNA - odkaz na tento kozmický supermateriál je pod článkom alebo TU ), ale aj tu sa neskôr uplatnil profi tuning u obuvníka za 5E a behajú ďalej:

No dobre, nazad k prerušenej úvahe: nám normálnym hádam stačí, že maratónky musia dokonale sadnúť, že? Cenu a image nejdem rozoberať, to si každý sám musí rozhodnúť... Ale ako zistiť, či mi ešte budú sedieť aj na tom x-tom kilometri ďaleko od cieľa? No nijako, len praxou :-) Videl som na cestnom ultra chlapíkov, ktorí mali špičky zvrškov odstrihnuté. Vyzeralo to nejako takto:

Ale účel to zjavne plnilo. Navyše mám na každom členku po dve - tri hrče od starých výronov, takže veľa topánok ma práve tam zboku odiera - a Responsy „s troma pásikmi“ nie. Aj preto mám už asi piaty pár. Po sebe, nie naraz, hehehe... Response, to je u Adidasu taká zlatá stredná cesta, asi ako medzi autami VW: solídnejší ako Škodovka, ale nie zas imidžovo predražený ako Audina. Za 50-60 Eur sa dá kúpiť starší model, čo viac chcieť?

A sme pri jadre tejto úvahy. Viackrát som dostal otázku pred štartom, aký dezén volím, keď sa tu tak menia typy povrchu. Po mojej odpovedi, že hladký, cestný, nasledovala zväčša spadnutá sánka a ďalšia otázka (že Prečo?). No, lebo iné boty proste nemám :-) A čo nemám, nepotrebujem, však? Vo výpredaji boli vždy len cestné Responsy, ale prežili sme spolu aj legendárne kysucké blatko (prvá MF100):

Takže na dezén kašlem zvysoka. Ale čo najmä musia moje ultraboty mať, je takáto medzierka na gumičky návlekov medzi špicou a pätou (tie prvé ju nemali, ale ani návleky som nemal):

Lebo niekam tie návleky musím uchytiť. Viacerí sa divili, načo sú mi v lete, ale asi som šmatlavý, bez nich mi lezie do topánok zhora bordel a nemusí to byť len sneh. Niekomu vraj nie, ak dobre zašnuruje, hmmm. Možno je to aj rýchlosťou, ktorú nemám...

Ale všetko je raz po prvý raz a aj ja už som trochu IN. Lebo jedny Responsy sú po tuningu na stovku pritesné, druhé aj po zašívaní u obuvníka ostali prideravé, bordel sa do nich tlačí bokom. Tak, treba nové! No a mali - za 60, krásne, moderne papa(gá)jovo oranžové, a dokonca - trailové! Aj medzierku majú :-) Výborne, tak staršie páry mám na tréning (jeden doma, druhý v práci) a papagáje len na ultra. Aspoň dlhšie vydržia (som si myslel):

Zaujímavé je ešte aj to, že každá generácia, aj keď rovnakého modelu (napriek rovnakej veľkosti) zanechala na nohe iný dojem. A táto trailová mi začala, čuduj sa svet, zadierať do členkov. Jasné, trailová = asi lepšie vystužená, preto. Ale napchal som do ponožiek igelit a prvomájová 50-ka okolo Trenčianskych Teplíc už bola OK. A odvtedy bez vypchávok.

Zaujímavé to bolo aj pri prvých behoch: jasne že nebývam v pralese, takže prvé kiláky vždy po asfalte. Divný pocit - akoby mi noha plávala, ako keby topánka bola trochu nestabilná. Došľap ale zároveň tvrdší ako v „cestárskych“. Asi preto, že zmes podrážky je tvrdšia, ale zároveň nemá takú veľkú plochu styku s povrchom. Pritom to nie sú žiadne „kopačky“:

Rozdiel v teréne? Na suchu žiadny, v blate žiadny, na žule tatranskej tiež žiadny, aj keď som spočiatku našľapoval opatrnejšie najmä tam. Jedine v takej správne prevlhčenej hline, kde by už hladká podrážka podkĺzla, táto trochu dlhšie podrží. Lepšia bočná opora vďaka výstuži? Necítim. Tak aký je rozdiel okrem toho, že sa divne behá po asfalte? Jeden veľký: gumičky návlekov držia lepšie na mieste :-)  No a ešte na päte má podrážka také dozadu trčiace „plutvičky“. Spojlery to asi nebudú, že? Zistil som po dažďoch: výborne sa na tom drží blato :-)

Dokonca ani tie sieťky na zvršku, ktoré sa najrýchlejšie trhajú, nie sú lepšie chránené aspoň zboku. Práve to sa prejavilo najskôr: po troch mesiacoch pobehovania sa objavili diery.  A práve tam, kde sa za prstami bota najviac ohýba. Takže tŕňmi to nebude, musel som ich nechať zašiť. Potom vyzerali OK, v zime som v nich nič nebehal, ale ako prišla jar, koniec. Pár lesných behov nevydržalo ani to zašité miesto, dokonca sa objavili nové diery. Jednoducho tu asi "udělali soudruzi z NDR chybu", toto nie je vydarený model:

Ale jednu výhodu na behanie v teréne oproti cestným Responsom som predsa našiel. Môže to však byť skôr rozdiel generačný. Od ostatnej podrážky oddelený „výkyvný“ koniec päty, doteraz na podrážku napojený len dvoma kúskami gumy (ktoré v teréne rýchlo odchádzali), je tu spojený s podrážkou po celej šírke. Konečne sa mi do tej medzery nezasekávajú kamene a nebehám klopkajúc ako na podpätkoch :-)

Takže výsledok: toto veru nebola dobrá kúpa, ale kto vedel? Šmejdovosť tých sieťok na špičke ma prekvapila, u cestných modelov som s nimi problém nikdy nemal, a to viac behám v teréne. Skôr som prešliapol alebo zodral podrážku. No nie som profík (aby som uvažoval o sekundových a gramových rozdieloch), ale biedne platený pracujúci, uvažujúci skôr o tej zľave z ceny. Takže výsledok? Jednoduchý: nepýtajte sa nikoho aké boty sú najlepšie, ale hľadajte, skúšajte a berte také, ktoré vám padnú na nohu a do oka. Každá bota je dobrá, ale každá na niečo iné a pre niekoho iného.

Rišo Pouš

P.S. Samozrejme, že teraz čakám, ako sa mi tí z Adidasu hodia k nohám a budú ma Responsami zásobovať naveky a hlavne zadarmo :-) Keď už (na moje veľké prekvapenie) musí reklamácie riešiť vo vlastnej réžii predajca. Divné že?