Michal Malák - rozhovor

Michal Malák je Slovenský reprezentant v behu na lyžiach, účastník olympiády v Turíne a Majstrovstiev sveta v Japonsku. V tomto rozhovore však trochu odbočíme od problematiky vrcholového športu a vydáme sa s Mišom do sveta divokých hôr a ešte „divších“ extrémnych športov.

Na Začiatok predsa len jedna klasická športová otázka: Ktorý výsledok si vo svojej športovej kariére najviac ceníš a prečo?

Tato otázka je klasická pre ľudí ktorí sú jednostranne športovo orientovaný, avšak pre mňa dosť zložitá. Závisí to či beriem do úvahy víťazstvo nad sebou samým, či boj o prežitie s prírodou, alebo moje najlepšie športové umiestnenie v profesionálnej kariére pri behu na lyžiach. Cením si napríklad 8 miesto z Majstrovstiev sveta do 23 rokov z Val di Fiemme, či prvozjazd v Tatrách (Baranie Rohy cez platňu do Veľkej Zmrzlej dol.), alebo olympijské vystúpenie na 50km voľnou technikou. Je jasné, že za každým víťazstvom a výsledkom sa skrýva jeho samotný, neopakovateľný príbeh preto je ťažko porovnávať ich. Ja si ich cením všetky rovnako.

Narodil a vyrástol si vo Vysokých Tatrách. Aj preto si mal k horám vždy blízko. Počas študijno-športového pobytu na Aljaške si využil príležitosť a spolu s Mikim Knižkom ste vystúpili na Mt. McKinley. Ako si na to spomínaš s odstupom času?

Pred odletom na Aljašku som nazeral do Atlasu sveta a okamžite som sa pohrával s myšlienkou výstupu na Kinley. Vďaka Mikiho organizačným schopnostiam a spoločnou túžbou a láskou k horám sme sa vybrali napriek slabému technickému vybaveniu zdolať nachladenejšiu horu sveta. Podarilo sa nám zdolať Mesnerov žľab sólovým výstupom bez akéhokoľvek doplnkového istenia, len spoločným naviazaním a taktiež klasickú výstupovku cez West Batres. Mali sme so sebou skialpové lyže a zjazdili sme všetko čo sa dalo. Ako hovoril Miki s úsmevom "zo základného tábora budeme chodiť na vrchol každý deň". Aj vďaka perfektnému počasiu sme mohli skoro 3 týždne vychutnávať nádherné horstvo v národnom parku Denali, prekonávať samých seba a nástrahy divokej prírody. Nakoniec s malými omrzlinami na nohách a úžasným pocitom v srdci sme sa vrátili do Anchorage.

Tvoj športový kolega a majster sveta v behu na lyžiach M. Koukal z Čiech vystúpil na osem tisícovku Čho Oju. Čo ty na to, keby si dostal podobnú príležitosť?

Samozrejme ihneď po zdolaní Mt. Mc Kinley ma prepadla myšlienka 7 summites, čo nasvedčuje, že takúto príležitosť by som bral. Koukimu som držal palce a som rád, že nezávisle odo mňa podnikol a skúsil zakomponovať do prípravy lyžiara bežca aj niečo neobvyklé. Mám aj jeho natočené DVD čko z výstupu.

S tvojím susedom, dnes už bohužiaľ nebohým K. Jakešom si urobil v Tatrách zopár extrémnych skialpinistických túr. Občas sa zúčastníš aj skialp. pretekov. Aký je tvoj vzťah ku skialpinizmu?

Môj vzťah k pretekovému skialpinizmu sa rodil cez spoznávanie Tatier, kde som lyže využíval na dlhé túry i na extrémne zlyžovávanie žľabov, terás, rámp, platní, štítov ako relax po náročnej sezóne v behu na lyžiach. Proste som potreboval čistiť hlavu a z triasť zo seba všetky nalepené stresy z náročného pretekania. Vďaka skúsenostiam Karola, či starších členov Alkan klubu som mohol nahliadnuť do tajov extrémneho lyžovania i skialpinizmu. To malo za dôsledok, že som čoraz častejšie trávil dni po lyžiarskej sezóne v horách. Čoskoro som sa zúčastnil aj mojich prvých skialpových pretekov a očarilo ma to. Stal som sa aj majstrom Slovenska vo vertikálnom preteku v Jasnej. Využívam to ako super doplnok pri raste výkonnosti v behu na lyžiach čomu dávam maximálnu prioritu.

Zúčastnil si sa dokonca aj extrémnych pretekov Adventure Trophy v Poľsku. Ako na to spomínaš?

Ten pretek v Poľsku bol pre mňa "vysokou školou" spoznávania vlastných schopností a možností ľudského organizmu. Beh na lyžiach je individuálny šport a tu som nastúpil do družstva zloženého zo 4 členov a cieľom museli prejsť všetci spoločne. Už tu nešlo o mňa, ale predovšetkým o nás! Bojovali sme non stop 3 dni spôsobom orientačného preteku na nohách, bicykli, kajaku a špeciálnych zadaných úlohách. O všetkom rozhodovala psychická odolnosť, fyzická vyrovnanosť a hlavne taktika. Rád spomínam nie len na super členov družstva, ale aj na pocity ktoré sme spoločne prežívali.

Nedávno som sa dozvedel o tvojej účasti na pretekoch Dolomitenman v Rakúsku. Jedná sa síce o štafetu, ale tie preteky majú veľkú popularitu. Ako sa ti tam páčilo?

Bolo to opäť niečo iné, pre mňa nepoznané a takéto veci ma priťahujú. Bol som milo prekvapený špičkovou celo svetovou účasťou a hlavne atmosférou, ktorá doslova pohltila miesto konania. Tu však nešlo o nejaké všeobecné zručnosti každého člena tímu ale o úzko špecializovanú pripravenosť na svoju vlastnú disciplínu. Ja som štafetu začínal behom do vrchu s hromadným štartom na námestí v Lienzi (600mnm). Bežali sme 12km do výšky okolo 2500mnm, kde som odovzdával štafetu paraglidistovi on následne kajakárovi a finišoval horský cyklista. Preteky sú náročné z dôvodu extrémnych tratí na jednotlivých úsekoch štafety. A tu už rozhoduje pripravenosť jednotlivca a následne sila zloženia tímu.


Popri tom všetkom ešte stíhaš organizovať preteky v behu do vrchu na Brnčalovu chatu. Minulý rok ste tam mali vyše 150 účastníkov. Čo nám povieš k tejto akcii? Koho to bol vlastne nápad?

Ako malý chlapci sme boli super partia v Tatranských Matliaroch a venovali sme sa rôznym druhom športových aktivít. Našim spoločným snom bolo založenie klubu zameraného na rôzne športy. Sen sa naplnil aj vďaka pomoci starších skúsených členov klubu ako K. Jakeš, B. Štofan. Títo lídri klubu nasmerovali aj naše aktivity smerom k horám a preto vznikol Alkan klub horských športov. Jeho prvým predsedom bol K. Jakeš a po jeho tragickej smrti sme sa spoločne rozhodli organizovať memoriál Karla Jakeša práve v doline ktorou viedli jeho posledné kroky. Moje skúsenosti z absolvovaných medzinárodných behov do vrchu som sa snažil preniesť aj do tohto behu na Chatu pri Zelenom plese. Podarilo sa nám za pomoci partnerov behu a sponzorov posunúť úroveň samotného preteku nie len početnosťou štartujúcich ale aj samotnou úrovňou medzi elitné preteky. Z roka na rok sa snažíme posúvať si latku nahor avšak stojí ma to stále viac času a stresov.

Predsa len jedna otážočka z tvojho fachu. Ako vidíš budúcnosť slovenského bežeckého lyžovania? Systém športových tried a podpory mladých talentov zanikol a ľudia z prostredia z akého vzišli Bátory z Bajčičákom sa dnes k športu nedostanú.

Po páde socializmu sme zahadzovali všetko čo s ním súviselo. Na škodu však je, že aj to čo bolo špičkovo prepracované, ako napríklad podpora športu mládeže. Toto zaváhanie pocítia, alebo už pocítili rodičia, následne športové kluby, reprezentácie a v konečnom dôsledku celá spoločnosť. U nás sa to prejavilo takmer katastroficky, keď vymizli skoro všetky liahne bežeckých talentov a finančná podpora malých klubov je na mŕtvom bode. Následne oklieštená reprezentácia z podobných dôvodov sa pasuje s problémami ktoré sú doslova absurdné pre "výkladnú skriňu bežeckého lyžovania", ktorá robí vo svete veľké meno našej malej vlasti. Podnikatelia, sponzori by mali brať na vedomie, že oni polievajú, vyživujú korene z ktorých má vyrastať silná, zdravá, húževnatá mlaď. Preto odporúčam zalievať predovšetkým športové korene formujúce nie len telo ale i ducha. To, že sa pozitívny výsledok prejaví niet pochýb a vie to aj staršia generácia práve vychovaná prostredníctvom športu. Som optimista a verím, že mládež sa opäť priblíži športu a šport mládeži. My na podporu bežeckého lyžovania na Slovensku zakladáme vďaka zainteresovaným a nadšencom CROSS COUNTRY SKI TEAM S.R.O, ktorá bude ponúkať rôzne služby, činnosti a podporovať reprezentáciu SR v behu na lyžiach.

Aké sú tvoje plány a ciele do budúcnosti?

V prvom rade stále všetko podriaďujem behu na lyžiach a túto sezónu už sa chcem miešať do prvej 30tky vo Svetovom pohári. Následne olympiáda vo Vancouveri by mala byť v znamení zúročenia dlhoročnej driny a skúseností v podobe popredných umiestnení . Po ukončení bežeckej kariéry by som si prial okúsiť silu a krásu hôr nad 8000 mnm. a ich zlyžovávanie. Rád by som však ostal verný aj našim nesmierne krásnym Tatrám ku ktorým mám vrodený špeciálny vzťah. Venoval by som sa tu učeniu, rozvoja športovej filozofie v harmónii a súlade s telom a dušou. Taktiež by som sa viacej venoval rozvoju podnikania prostredníctvom LF klubu ktorého som osobne aj členom.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa šťastia pri Tvojich odvážnych plánoch.
M.Bartoň