Tatarkov prechod 1. deň – Od Brnčalky po Rysy

Rozhodnutie pokúsiť sa prejsť prvú etapu Tatarkovho prechodu bolo podmienené zlepšením snehových podmienok v Tatrách. Marec bol snehovo podpriemerný, no pred Veľkou nocou zasiahol Tatry snehový monzún a všetko na dobré obrátil. Od veľkonočného piatku postupne lyžujeme Patriu, Lomnické sedlo, Kartárik, Huncovský štít a Filmarák, všetko v neskutočnom prašane. V pondelok návrat do všednej reality a čakanie na stabilizáciu podmienok. Oteplenie a striedanie plusových a mínusových teplôt by malo byť zárukou aspoň ako tak stabilných podmienok.

V piatok večer prichádzame na Brnčalku a po výdatnom 5 h spánku vyrážame s Paľom pomerne naťažko (lano, náhradné pásy, rukavice a oblečenie, sedák, prilba, oceľové mačky, cepín, liter čaju a energetické tyčinky). 5:15 sa ukazuje ako prijateľný čas, aby sme za svetla stihli prísť do ciela na Chatu pod Rysmi.

Fľašku si nepamätám tak široko vysneženú a púšťa nás na pásoch do Medenej dolinky. Ľahko postupujeme, až kým sa nezačneme pod tenkou kôrou prebárať do nechutnej krupice. Lyže idú na batoh a čím sme vyššie, tým su podmienky lepšie. Prekonáme oba nevysnežené prahy a po troch hodinách si užívame prvé lúče slnka v Bachledovej štrbine.

V zjazde nás však čaká absolútny betón a tak pri každom oblúku škrípeme zubami. V spodnej časti prekonáme laviníšte a dorazíme na Térynku. Čaká nás Elko. Paľo pre otlaky nemôže pokračovať, tak sa rozhodujeme postupovať len v dvojici. Ani sa nezastavíme na chate a 9:30 sme v Žltej lávke, ktorá po prešlapanej stope púšťa ľahko.

Traverz do sedielka v hrebeni Drobnej veže a lyžovačka jemne nafúkaným snehom sú za odmenu. Prah v spodnej časti púšta na lyžiach, nalepíme pásy a popod Priečne sedlo nastúpame pár metrov, aby sme mohli lyžovať Streleckými poliami ku Zbojničke. Doplníme tekutiny, posilníme sa polievkou a hurá do Studeného sedla.

V hornej časti využijeme stopu od pešiakov a 12:15 opäť na slnku. Dobehne nás Aďa a tak v trojici mierime do Prednej Gerlachovskej lávky. Čaká nás veľká neznáma, o ktorej vieme len z fotiek. Najprv si však užijeme parádny zjazd zo Studeného sedla. Elko opäť diktuje tempo pri výstupe a tak stíham robiť len zopár fotiek. Žlab je síce úzky, ale komplet presnežený a navyše opäť v tieni s nosným snehom.

14:15. Obavy zo zostupu vystrieda radosť z lyžovania. Aďa dáva pravdepodovne ženský prvozjazd a my s Elkom prvozjazd tejto zimy. Odmäknutý firn nám umožní lyžovať dole smerom do Komarnického rokle. Vskutku parádny traverz Gerlachu. Pár výškových metrov do Východného Batizovského sedla a vari máme to najhoršie už za sebou. Ponad kamenné polia, povyše Pastrnákovej priehyby a Kostolíka v ústrety zaslúženej prestávke.

Výstup do sedla pod Drúkom vyzerá jednoducho, no ako náhle dáme dole pásy, presvedčíme sa o opaku. Elko na čele sa borí miestami po pás v snehu. Slnko už nemá takú silu a 16:40 sa púšťame do ďalšieho zjazdu. Do žlabu natraverzujeme príliš skoro a prebárajúci sneh nám dá riadne zabrať. Postupujeme peši a pol metrový odtrh v hornej časti nepridáva na pohode. Sedlo pod Drúkom nám zobralo dobrú pol hodinu navyše. Je asi päť hodín a ja mám prvýkrát chuť to zabaliť. Aďa nás opúšťa, no Elko ma prehovorí pokračovať.

Rýchly traverz do Strážneho sedla dodá trochu optimizmu a opäť zjazdujeme. Sneh je tu po celom dni mäkký a ťažký, tak akurát myslíme na to, aby sme nestrácali zbytočne výšku. Do Dračieho sedla prichádzame už rozhodne pomalším tempom o 18:30. Posledný zjazd na lyžiach popod Vysokú. Slnko sa pre dnešok s nami lúči a posledné oblúky nás čakajú v jemnej kôre. Musíme teda povedať, že snehy nám až do konca priali. Už sa nie je kam ponáhľať, pomohlo by nám keby sa prehnitý sneh pod Dračou bránkou začal trochu viazať.

Dopijeme posledné dúšky vody a Elko vyrazí ťahať stopu, tak ako po celý deň. Posledný krok je ten najťažší a to platí do bodky. Prebojovať sa cez prevej stojí obrovské množstvo síl, nohy nedržia, cepín v ruke hľadá nejakú oporu, ale márne. Stojím 10 metrov pod vrškom, držím sa vytŕčajúceho kúska statického lana a pokorne prijímam všetok sneh, ktorý Elko v snahe preraziť na mňa sype. Po hodnej chvíli sa mu to podarí a pomocou slučky ma posledný meter vytiahne úplne vyčerpaného hore. Je už tma, zapíname čelovky a konečne využijeme lano, ktoré celý deň ťahám zo sebou. Pár metrov pod bránkou nájdeme cez skalu prehodenú slučku, pridám ešte jednu, cvaknem lano a zlaníme posledným skalným prahom. To už nám oproti z chaty blikajú čelovky kamarátov a vieme, že sme to zvládli.

Až pri písaní týchto dojmov z úspešneho prechodu, si uvedomujem, aké som mal šťastie. Na výborné podmienky, na občas prešlapanú stopu a na skvelých spoločníkov na trati. Sumárne mi hodinky ukázali našlapaných 3015 a zjazdených 2230 výškových metrov počas 15 hodín v lyžiarkach. Podržala aj výstroj- zapožičané lyže La sportiva GT perfektne poslúžili, no najmä originálne pásy ktoré vydržali veľa nalepení.

Prvá časť je za mnou, ostáva druhá a tretia, ktorá predstavuje veľkú neznámu. Uvidíme ako sa podmienky túto zimu ešte vyvinú a či sa podarí ešte niečo z prechodu ochutnať. V tomto prípade platí príslovie, že s jedlom rastie chuť.

Účastníci zájazdu: Paľo Kadlečík, Maťo Eliáš, Aďa Saloňová a Lukáš Stanzel

Podpora: Yak&Rysy